2022
2023
DIVADLO NA VINOHRADECH
SEZONA 2022/2023 / II – ŘÍJEN
Divadelní měsíčník, vydává Divadlo na Vinohradech
TŘI OTÁZKY
autora dnes již kultovního komiksu Rudo
i z něho vycházející divadelní hry
Láska! Prsty! Salman Rushdie!,
kterou uvádíme na Studiové scéně
Vladimír Čepek
Daniel MajlingJaké to je adaptovat vlastní komiks do jevištní podoby?
Pred pár rokmi som si to nevedel predstaviť. Predsa len – postavy v tom komikse sa vyjadrujú v ucelených, vypointovaných „hláškách“ a tie dokonca aj vo filmovej komédii treba vedieť riediť, aby neboli otravné. Po vydaní komiksu som začal chodiť na besedy. Väčšinou na nich od vás usporiadatelia chcú, aby ste zo svojej knižky prečítali nejaký úryvok. Z komiksu sa číta dosť ťažko, ale pre veľké festivaly som si s kamarátmi z divadla pripravil tri „inscenované“ čítania z Ruda. Fungovalo to celkom dobre. Za to, že nakoniec som sa predsa len pustil do dramatizácie Ruda, môže korona. Môj kamarát Michal Vajdička, s ktorým robím divadlo už od školy, mal v divadle Astorke skúšať úplne iný titul. Keď sa po čase pravidlá trochu uvoľnili, mohlo byť na skúške maximálne šest ľudí a Michal potreboval veľmi rýchlo niečo komorné.
Komiksy jsou momentálně populární i pro filmové adaptace. Neuvažoval jste o zfilmování Rudových příběhů?
Dostal som ponuku, veľmi nezáväznú, na kreslený film pre dospelých (to „pre dospelých“ znie ako eufemizmus pre pornografiu, ale neviem, ako inak pomenovať kreslený film, ktorý je v prvom rade pre trestnoprávne zodpovedného diváka). Ale neviem, či z toho niekedy niečo bude. Pri filme všetko dlho trvá –
schvaľovania, porady, výsluchy pred komisiami, nekonečné debaty s producentami a komproducentami a dramaturgami a kodramaturgami a ich psami... Je to úmorné a otravné. V divadle sme v januári zistili, že treba vymeniť titul, a v máji mal Rudo premiéru. Divadlo je neporovnateľne slobodnejšie a flexibilnejšie prostredie.
… pro Daniela Majlinga
Jiří Maryško (Rudo) a Jiří Roskot (Soetkin)
v komedii Láska! Prsty! Salman Rushdie!,
r. Barbora Mašková, 2022Viděl jste červnovou premiéru, jak se vám vinohradské zpracování jevilo? Například ve srovnání s bratislavskou inscenací?
Inscenácia sa mi páčila. Bola, samozrejme, iná ako tá bratislavská, ale o to predsa ide – moje písanie je impulz, ktorý preberie režisér a má právo naň odpovedať po svojom. Ako autor textu by som, samozrejme, niektoré veci riešil inak – v tej pražskej i v tej bratislavskej inscenácii, ale to je úplne jedno. Autori, ktorí si příliš strážia „svoj obraz a odkaz“, ktorí dbajú na jediný správny výklad svojho diela, ktorí z neho nedovolia vyškrtnúť ani čiarku, sú mi rovným dielom smiešni i podozriví. Čo mi takýto autor môže povedať o živote, ak je tak hlúpo a malicherne presvedčený, že svoje „dielo“ drží pevne v rukách? O rok bude mŕtvy, o dvadsať rokov sa rozpadne na prach, o sedemdesiat rokov vypršia autorské práva, a s tým, čo napísal, si bude môcť robiť kto chce, čo chce. A to ešte bude rád, ak si s tým bude robiť kto chce, čo chce a neupadne úplne do zabudnutia.
